Nie je inštruktor ako inštruktor

Predstav si dve situácie.

V prvej sedíš prvýkrát za volantom. Motor ti zhasne, nevieš presne, čo robiť, za tebou sa začína tvoriť kolóna áut a ty cítiš, ako rastie nervozita. Inštruktor vedľa teba si povzdychne, zvýši hlas a dá ti najavo, že toto by si už mal vedieť.

V druhej situácii sa stane presne to isté. Motor zhasne, za tebou čakajú autá, ty znervóznieš. Inštruktor však zachová pokoj, vysvetlí ti, čo sa stalo, a dá ti priestor skúsiť to znova.

Rovnaké auto. Rovnaká situácia. Dvaja rozdielni inštruktori.

A možno práve tu sa začína rozdiel, ktorý dokáže ovplyvniť celý tvoj vzťah k šoférovaniu.

Inštruktor nie je len človek na vedľajšom sedadle

Na prvý pohľad sa môže zdať, že práca inštruktora je jednoduchá. Sadne si do auta, zadá trasu, sleduje žiaka a priebežne ho usmerňuje. Za každou jazdou je oveľa viac.

Inštruktor pracuje s ľuďmi, ktorí majú rozdielne povahy, schopnosti, obavy aj očakávania. Niektorí prichádzajú sebavedomí, iní sa boja už len toho, že majú otočiť kľúčikom v zapaľovaní. Niekto potrebuje jasné pokyny, iný potrebuje najskôr pochopiť súvislosti.

Možno si to neuvedomujeme, ale prvé skúsenosti za volantom si pamätáme pomerne dlho

Pamätáme si, keď sme prvýkrát zvládli rozjazd do kopca. Keď sme sa konečne prestali báť križovatiek. Keď sme prvýkrát zaparkovali bez pomoci.

Ale pamätáme si aj tón hlasu, nepríjemné poznámky alebo pocit, že sa radšej nemáme nič pýtať.

Inštruktor svojím prístupom môže budovať sebadôveru, ale aj vytvárať zbytočný stres. Môže žiaka motivovať, aby sa zlepšoval, alebo v ňom vyvolať pocit, že na šoférovanie jednoducho nemá.

Nie každý, kto vie dobre jazdiť, vie aj naučiť

Toto je podľa mňa jedna z najdôležitejších vecí, o ktorých sa v súvislosti s autoškolami hovorí málo.

Byť dobrým vodičom a byť dobrým inštruktorom nie je to isté.

Človek môže mať za sebou státisíce kilometrov, dokonale ovládať vozidlo a poznať dopravné predpisy. To však automaticky neznamená, že dokáže svoje vedomosti odovzdať začiatočníkovi.

Dobrý inštruktor musí vedieť vysvetliť aj veci, ktoré sú preňho už dávno samozrejmé. Musí si uvedomiť, že žiak ešte nemá jeho skúsenosti, reflexy ani odhad situácií.

To, čo je pre skúseného vodiča automatické, môže byť pre začiatočníka úplne nová výzva.

Každý žiak má svoje tempo. Niekto potrebuje viac času na ovládanie vozidla, iný na orientáciu v premávke. Niekto potrebuje povzbudiť, ďalší zase počuť otvorenú spätnú väzbu.

Dobrý inštruktor by mal vedieť rozpoznať, čo jeho žiak potrebuje. Nie preto, aby mu všetko uľahčil, ale preto, aby ho posunul ďalej.

Pretože cieľom nie je len dostať žiaka na skúšku. Cieľom je pripraviť ho na chvíľu, keď zostane v aute úplne sám.

A ako spoznáš, že si mal dobrého inštruktora?

Možno nie podľa toho, že si nikdy neurobil chybu. Možno ani podľa toho, že si skúšku zvládol na prvýkrát.

Skôr podľa toho, ako sa cítiš, keď po získaní vodičského preukazu prvýkrát sadneš do auta bez inštruktora.

Na záver jedna myšlienka

Inštruktor možno strávi so žiakom niekoľko desiatok hodín. Pre neho je to súčasť pracovného dňa. Pre žiaka je to však začiatok novej životnej skúsenosti.

A preto záleží na tom, kto sedí na vedľajšom sedadle.

Pretože dobrý inštruktor ťa nenaučí iba ovládať auto. Naučí ťa rozmýšľať za volantom.